Svedectvá

Ako prosiť svätcov o príhovor?

Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí: „Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za ‚svätých‘, majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou: Kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže vošli ‚do radosti‘ svojho Pána, boli ustanovení ‚nad mnohým‘. Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet.“ (KKC 2693)

V byzantskej tradícii v liturgii svätého Jána Zlatoústeho kňaz už počas prípravy obetných darov (proskomídia) spomína viacerých svätých, na ktorých česť ukladá na diskos čiastočky chleba. Počas svätej liturgie potom viackrát spieva jekténiu: „Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.“ Viackrát prosí o príhovor Presvätej Bohorodičky a všetkých svätých, v ktorých má Boh zaľúbenie.

Je dôležité pamätať na to, že svätci nám nemôžu nič dať sami od seba. Svätci sa môžu za nás prihovárať, ale to Boh nám môže niečo darovať, on nás môže oslobodiť, obrátiť, očistiť či uzdraviť. Preto aj naša prosba by toto mala rešpektovať. Na prvom mieste by sme sa mali modliť o to, aby sme vedeli prijať Božiu vôľu pre náš život, a potom by sme mali predstaviť Bohu, napríklad na príhovor svätca, svoju prosbu. Naše modlitby adresujeme priamo Bohu, ktorý nás počuje, ale môžeme prosiť aj o príhovor svätcov. Boha žiadame o milosrdenstvo a odpustenie, vo všetkých našich potrebách, svätcov žiadame, aby sa za nás modlili, respektíve aby sa pripojili k našim modlitbám, ktoré sú adresované Bohu.

„Pane, ty nechceš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Na príhovor bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku, misionára chorých, trpiacich a opustených, prosím ťa za (meno). Udeľ mu silu a trpezlivosť v chorobe, a ak je to tvoja vôľa, daj, nech vstane z lôžka bolesti, nech je uzdravený na duši a na tele, aby ťa takto mohol s radosťou oslavovať a svedčiť o tvojej nekonečnej dobrote, milosrdenstve a láske. Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.“

„Všemohúci Bože, ty dávaš silu slabým, vypočuješ tých a pomáhaš tým, ktorí vzývajú tvoje sväté meno. Daj mi silu, posilni moje srdce a vôľu, aby som už viac nepodliehal závislosti (alkohol, fajčenie, drogy, pornografia, gamblerstvo atď.), ktorá ma odlučuje od teba, najväčšieho Dobra. Prosím ťa, Pane, na príhovor bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku, osloboď ma od nástrah tejto závislosti, aby som ťa mohol chváliť v zdravom tele a zdravom duchu, spolu s mojimi blízkymi a celou Cirkvou. Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.“

Zo Svätého písma vieme, že o čokoľvek budeme prosiť v Ježišovom mene, dostaneme to. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.“ (Mt 7,11)

Boh ešte nevypočul tvoju prosbu? Možno Boh má iné plány, možno je jeho vôľa iná, možno ti chce darovať niečo dôležitejšie. Musíš mať na mysli aj ďalšie slová zo Svätého písma, kde sa hovorí o tom, že hriech je prekážkou, aby sa v živote človeka rozliala Božia milosť. Keďže sa nechce vzdať hriechu, jeho prosba zostáva nevypočutá. Možno chce Boh aj skrze teba zjaviť svoju slávu a chválu, ukázať svoju lásku k človeku, podobne ako vzkriesil zosnulého Lazára (porov. Jn 11,1-44), stotníkovho sluhu (porov. Lk 7,1-10) či Jairovu dcéru (porov. Lk 8,40-56). Prosbu nevypočul hneď, ale po vypočutí prosby mnohí uvideli Božiu moc a uverili.

Nie je správne pýtať sa: „Čo sa mám pomodliť, aby moja prosba bola vypočutá?“ Modlitba kresťana nie je odriekanie zaklínadiel alebo čarovných magických formuliek. Kresťan vždy najprv musí prosiť o to, aby sa stala Božia vôľa a aby sa s ňou vedel stotožniť. Príhovor svätcov nie je hľadanie protekcie. Iste chápeme, že modliť sa je potrebné s vierou, dôverou a trpezlivosťou. K tomu nám pomôže aj modlitba pred relikviami či ikonou svätca, ktoré si uctíme počas púte.

Čo to je zázrak?

Z čias štúdia v poľskom seminári redemptoristov v Tuchówe si pamätám slová jedného z profesorov, ktorý sa nás raz opýtal: „Ako by ste vysvetlili človeku, ktorý neštudoval teológiu, čo to je zázrak?“ Po chvíľke ticha nám povedal: „Zázrak by bol, ak by sa s nami začala rozprávať mačka z našej záhrady.“ Všetci sme sa na jeho príklade zasmiali, a hoci veľmi zjednodušene, v podstate výstižne definoval pojem zázrak.

V jazyku teológov by sme mohli zázrak definovať ako mimoriadny zásah Boha vo svete, ktorým zjavuje človeku svoju vôľu a vďaka ktorému realizuje ekonómiu spásy voči človeku. Je to teda udalosť v živote človeka, ktorá sa vymyká zákonom prírody, ba priam ich presahuje. Medzi tieto udalosti zaraďujeme skutočnosti, ktoré v prirodzenom svete nemôžu existovať alebo presahujú prírodné zákony svojou podstatou či spôsobom realizácie, napríklad zmŕtvychvstanie či uzdravenie z choroby v jednom okamihu bez použitia liekov. Niektorí teológovia, zvlášť v diskusii o spôsobe dokazovania svätosti v procesoch beatifikácie a kanonizácie, zastávajú názor, že dostatočným môže byť aj tzv. mravný zázrak. Majú na mysli predovšetkým udalosti ako vyliečenie zo závislosti od alkoholu, narkotík, gamblerstva, sexuálnej zvrátenosti, obrátenie sa na pravú vieru, získanie pokoja či obnovenie vzťahov v rozvrátenej rodine a pod.

Prečo robil zázraky Ježiš Kristus?

Ježiš v prvom rade robil zázraky ako znamenia, ktorými potvrdzoval platnosť svojej náuky, v ktorej sa prezentoval ako Otcom poslaný Jednorodený Boží Syn, predpovedaný a očakávaný Mesiáš, v ktorom sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Cieľom znamení teda neboli iba akési nezvyčajné udalosti, čary, odstránenie sociálnych či materiálnych problémov, naopak, ich cieľom bolo predovšetkým oslobodiť človeka spod nadvlády zla a hriechu a umožniť mu nastúpiť cestu návratu k Otcovi.

Tak ako v časoch Ježiša, aj v prípade jeho učeníkov je pre zázrak nielen potrebná, ale dokonca nevyhnutná viera. Zázrak na jednej strane vyžaduje vieru toho, kto o zázrak prosí, ako aj toho, na kom sa zázrak realizuje, a na druhej strane zázrak zároveň vieru aj umocňuje.

Dejú sa zázraky na príhovor svätcov aj dnes?

Zázrak je jeden z viditeľných znakov učeníctva Ježiša Krista. Katechizmus Katolíckej cirkvi v jednom zo svojich článkov hovorí: „Ježišovo zmŕtvychvstanie oslavuje meno Boha Spasiteľa, lebo odvtedy Ježišovo meno naplno ukazuje najvyššiu moc mena, ‚ktoré je nad každé iné meno‘ (Flp 2,9-10). Zlí duchovia sa jeho mena boja a Ježišovi učeníci robia v jeho mene zázraky, lebo Otec im dáva všetko, o čo ho prosia v Ježišovom mene.“ (KKC 434)

Už v evanjeliách a Skutkoch apoštolov nachádzame potvrdenie toho, že vzývaním Božieho mena s vierou je možné vyprosiť zázrak. Takisto aj životopisy svätcov, tak východných, ako aj západných, sú plné zázrakov. V písomných zmienkach z prvých storočí prevažujú hlavne zázraky po smrti svätcov, čo však neznamená, že za života svätcov sa zázraky nediali. Zázraky konané samotným svätcom alebo po smrti na jeho príhovor boli chápané do určitej miery ako potvrdenie svätosti jeho života. Tak ako vtedy, ani dnes sa nedejú zázraky z vôle svätca, ale iba na jeho príhovor, pretože pôvodcom zázraku nie je svätec, ale Boh.

Zázraky sa môžu diať aj dnes, ale sú podmienené našou vierou. Boh je ten istý stále, včera, dnes i naveky, takže tak ako kedysi, aj dnes koná rôznymi spôsobmi a vypočúva príhovor svojich verných svätých a blahoslavených, a ak je to potrebné, robí aj zázrak.

Prvý zázrak bl. Dominika Metoda – prijatie utrpenia pre Ježiša Krista ako cesty spásy

Mučeníctvo, teda prijatie utrpenia a obeta vlastnej krvi pre meno Ježiša Krista, je vydanie najvyššieho svedectva lásky, akého môže byť človek schopný. V akte mučeníctva nie je vyjadrená iba cnosť statočnosti v heroickom stupni, ale je to predovšetkým vedomé a dobrovoľné odovzdanie sa k dispozícii Bohu. On je Pánom života a smrti, a ak to potrebuje na realizáciu plánu spásy človeka, môže použiť mučenícku smrť ako znak, ktorý dokáže povzbudiť, inšpirovať či ukázať dovtedy neznáme hodnoty. Mučeníkom sa však nikto nestáva iba tak, v jednom okamihu – ak neberieme do úvahy náhle obrátenie k Bohu a pravej viere –, ale je to určité vyvrcholenie životného zápasu a snahy realizovať pozvanie ku svätosti.

Katechizmus Katolíckej cirkvi učí: „Mučeníctvo je najvyššie svedectvo o pravde viery; označuje svedectvo, ktoré siaha až po smrť. Mučeník vydáva svedectvo zosnulému a vzkriesenému Kristovi, s ktorým je spojený láskou. Vydáva svedectvo o pravde viery a kresťanského učenia. Podstupuje smrť úkonom čnosti mravnej sily.“ (KKC 2473)

V prípade Dominika Metoda Trčku môžeme bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že jeho priznanie sa k náboženskému aktu, teda k spievaniu koledy vo väzení, bolo prirodzeným pokračovaním jeho celoživotných snažení a zápasov. Určite by to bolo neprirodzené a farizejské, ak by počas svojho života hlásal lásku k Bohu a blížnym, a sám by v tejto veci nebol príkladom. Jeho postoj vo väzení však jasne ukázal, že premohol ľudský strach i prirodzenú túžbu po slobode a zostal verný Bohu a hodnotám, ktorých sa celý život pridŕžal. Toto jeho rozhodnutie Boh podporil a uschopnil ho nielen prijať na seba ďalší kríž v podobe nespravodlivej korekcie, už aj tak pre neho v ťažkom rozpoložení, ale dokonca aj odpustiť všetkým, ktorí sa na ňom dopustili neprávosti. Metod prešiel najväčšou skúškou svojej lásky voči Bohu – mučeníctvom a toto uznala aj Cirkev v akte beatifikácie. Tento akt umožnil začať verejný kult mučeníka Dominika Metoda Trčku, ktorého relikvie sú uložené v Bazilike minor Zoslania Svätého Ducha pri Kláštore redemptoristov v Michalovciach. Tu sa každý 25. deň v mesiaci koná spomienková slávnosť. Začína sa o 16.30 hod. modlitbou svätého ruženca, po ktorej nasleduje moleben k blahoslavenému mučeníkovi s čítaním poďakovaní a prosieb, ktoré veriaci osobne priniesli a vložili do schránky pred relikviami alebo poslali poštou či e-mailom. Svätú liturgiu o 18.00 hod. celebruje pozvaný hosť, ktorý sa v príhovore po evanjeliu zameriava na život a dielo bl. mučeníka. Po svätej liturgii je ešte modlitba príhovoru, počas ktorej sa prítomní zriekajú zlého, prijímajú nanovo do svojho života Ježiša Krista, modlia sa za uzdravenie na duši, duchu i na tele a napokon prijímajú pomazanie olejom posväteným relikviami bl. mučeníka.

Je dôležité vydať svedectvo?

Vydať svedectvo o Božej moci neznamená chváliť sa. Je to výraz vďačnosti Bohu a príhovoru bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku. Podelenie sa so skúsenosťou, že aj na príhovor tohto mučeníka Boh môže vypočuť prosbu, je na povzbudenie pre ostatných, ktorí prežívajú podobný problém, ako ja.

Počas trojdňovej duchovnej obnovy ku cti bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku v jednej farnosti ma po svätej liturgii oslovila istá žena.

„Otče, aj naša rodina posielala pred piatimi rokmi prosbu k bl. mučeníkovi. Pamätáte si na ňu?“ „Viete,“ odpovedal som, „každého 25. v mesiaci, keď je spomienková slávnosť bl. Dominika Metoda, čítame pred jeho relikviami aj 100 prosieb, takže na tú vašu spred piatich rokov si nepamätám. A o čo ste vtedy prosili?“

„Naša vnučka trpela na epilepsiu. Prosili sme o jej uzdravenie.“

„A ako to dopadlo?“

„Vnučka už nemá zdravotné problémy. Pracuje v zahraničí a nikto by nepovedal, že bola vážne chorá.“

„A prečo ste nám o tom nenapísali? Prečo ste neposlali svoje svedectvo?“

„Chceli sme, ale čas utekal a potom sme to už nepovažovali za dôležité.“

Vydať svedectvo je dôležité, lebo môže povzbudiť aj iných vo viere.

Je aj v mojom živote možný zázrak?

Ak Boh už kedysi používal zázrak ako znak v životoch ľudí, nemôže ho použiť aj dnes v mojom živote? Keď Boh kedysi na príhovor svätých a blahoslavených konal zázraky, nemôže to urobiť aj na príhovor bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku?

Problém, že nie sme často svedkami zázraku, určite nie je v Bohu, ale v našom postoji a hlavne v našej viere. Zdá sa, že nevieme – či možno ani nechceme – prosiť o potrebné milosti. A aj keď čosi od Boha dostaneme, koľkokrát ďakujeme za prijaté dobrodenia, nehovoriac o vydaní svedectva, ktoré by povzbudilo ostatných ľudí? Príliš málo využívame prostriedky, ktoré nám Boh ponúka na ceste našej spásy, a zvlášť to platí o modlitbe príhovoru našich novodobých mučeníkov. Veď stačí tak málo: pozvať blahoslaveného Dominika Metoda do svojich modlitieb alebo prísť ako pútnik k jeho relikviám a poprosiť ho o príhovor vo veci, ktorá ma trápi.

Ak sme to doteraz neurobili, môžeme to urobiť teraz, prostredníctvom modlitby, aby aj v našom živote Boh na príhovor blahoslaveného Dominika Metoda, ak je to zhodné s Jeho vôľou, urobil zázrak:

„Blahoslavený Dominik Metod, ktorý si celý svoj život zasvätil Kristovi Vykupiteľovi – teraz si v nebi a máš účasť na sláve nášho Pána –, zľutuj sa nado mnou, biednym pútnikom, ktorý v bázni očakávam na tejto zemi to, čo sa ma dotkne vo večnosti. V tejto chvíli sa obraciam k Pánovi s touto prosbou (dodať úmysel). Prihováraj sa za mňa u Pána, pre ktorého si podstúpil toľké utrpenie, o dar milovať ho nadovšetko. Nech mi dá silu trpieť s nádejou vo všetkých protivenstvách života, aby som premohol všetky pokušenia a tak vytrval až do smrti. Prihováraj sa za mňa, aby som sa raz mohol stať tvojím spoločníkom, chváliť a milovať Boha – Nekonečné Dobro, ktorému už teraz hľadíš tvárou v tvár. Amen.“