Dominik Metod Trčka C.Ss.R. (1886-1959) nový patrón a ochranca našej miestnej Cirkvi

Rok 2001 bol pre redemptoristov časom veľkých udalostí. V tomto roku spolubratia Tomáš a Gorazd zložili večné sľuby, Jozef a Peter zložili prvé sľuby, začala sa výstavba kláštora v Starej Ľubovni, ktorého patrónom je mučeník o. Dominik Metod Trčka, traja spolubratia začali pôsobiť v chorvátskom meste Vukovar, ktoré je dodnes poznačené dôsledkami vojny.

Tento rok bol aj časom významných výročí. Na september pripadalo 70. výročie posviacky kláštora a kláštornej kaplnky redemptoristov v Michalovciach (7. september 1931 a 17. september 1931), na výstavbe ktorých má najväčšiu zásluhu o. Dominik Metod Trčka. Na december pripadlo 80. výročie príchodu redemptoristov na Slovensko (21. december 1921). Prví redemptoristi, medzi nimi aj o. Trčka, prišli do Stropkova, kde založili kláštor a odtiaľ chodili na misie nielen po prešovskej, ale aj užhorodskej, križevackej, košickej či spišskej diecéze. Keď redemptoristi oslavovali 25 ročné jubileum príchodu na Slovensko prešovský vladyka Pavol Gojdič OSBM v poďakovaní za ich prácu napísal v časopise Misionár tieto slová: „(…) Pracovali a pracujú s jednakou láskou medzi všetkými gréckokatolíkmi, bez ohľadu na to, či sa hlásia k národnosti rusínskej alebo slovenskej. Ich 25-ročná činnosť jasne svedčí o tom, že ozaj mali vždy na zreteli slová svätých horlivcov pre spasenie duší: „Da mihi animas, cetera tolle! – Daj mi duše a ostatné si nechaj!“ – Ale pridržiavali sa aj výroku veľkého pápeža Leva XIII., že Cirkev Christova – katolícka nie to si želá, aby všetci boli latiníkmi, ale to, aby všetci boli katolíkmi („non ut omnes fiant latini, sed, ut omnes fiant catholici“). Tým si získali plnú dôveru i celé srdcia všetkých kňazov i prostého ľudu. Ľud ich zahrňuje láskou a vďačnosťou za mnohé milosti a útechy, akých sa stali účastníkmi prostredníctvom OO. Misionárov. Všetci sme sa presvedčili, že sú ozaj naši misionári. Keď sa rozhliadneme po našej diecéze, ktorú oni za 25 rokov svojej činnosti takmer do posledného kútika preorali, zasiali, vidíme, že naši veriaci sú verní Cirkvi Christovej, Cirkvi vselenskej, to je katolíckej i svojmu obradu gréckoslovanskému, že sú uvedomelými gréckokatolíkmi, že naše chrámy v nedeľu a vo sviatok – až na malé výnimky – sú preplnené zbožným ľudom, že pred Veľkou nocou a pred Vianocami takmer všetci veriaci pristupujú k svätým sviatostiam a že na prvé piatky a nedele kňazi sotva stačia vyspovedať ctiteľov Bož. Srdca, Matky B. a sv. Jozefa. Za to všetko patrí vďaka požehnanej misionárskej práci OO. Redemptoristov.“

Najväčšou udalosťou tohto roka bol určite úspešne dokončený beatifikačný proces mučeníka redemptoristu Dominika Metoda Trčku. Prešovský vladyka Pavol Gojdič, sám rehoľník bazilián, vedel doceniť prácu a pôsobenie rehoľných spoločenstiev vo svojej eparchii a často sa o nich vyjadroval pochvalne a s uznaním. O o. Trčkovi, protoihumenovi redemptoristov sa vyjadril, že je pilierom prešovskej eparchie. To, že ním skutočne bol, dokázal aj svojou vernosťou Kristovi a katolíckej Cirkvi. Jeho celoživotné úsilie slúžiť Božiemu ľudu, posilňovať zápas o mravnú i národnú obrodu, posilňovať katolícke povedomie medzi gréckokatolíkmi, mnohokrát podceňovanými tak zo strany rímskokatolíkov ako aj pravoslávnych, bolo korunované mučeníckou smrťou v leopoldovskej väznici. Mučeníckej smrti predchádzalo dvojnásobné obvinenie a nespravodlivé postavenie pred súd, pretože spolupracoval s vladykom Gojdičom a bol verný Bohu i Katolíckej Cirkvi.

V novembri 1940 vydal vladyka Gojdič obežník pri príležitosti sčítania ľudu v Slovenskom štáte, počas ktorého sa zároveň zisťovala národnostná príslušnosť obyvateľov. Z dôvodu propagácie tohto obežníka bol michalovský ihumen o. Trčka spolu s o. Teofilom Čelústkom predvolaný na políciu. Aj keď bolo jasné, že ich z ničoho nemôžu obviniť, už 24. januára 1941 bol o. Metod obžalovaný, ako to zapísal kronikár, že: „Dával otcům, kteří chodí po misiích instrukce aby poučovali lid o tom, že se při sčítaní lidu mají gr.kat. hlásit za Rusíny. Též že přemlouval fr. Jozafata, aby se hlásil za Rusína, ačkoli je Ukrajinec.“ 21. februára 1941 sa konal v Michalovciach súd. Michalovský kronikár o tejto veci píše: „Obžaloba proti o. Ihumenovi byla podána v tom smyslu, že činil nátlak na své podané, aby pracovali ve smyslu článku p. biskupa – že totiž co gr.katolík to Rusín – a pak že činil nátlak na fr. Jozafáta, aby při sčítaní se hlásil za Rusína, ačkoli je Ukrajinec. Za svědky byli volani o. Kozelský, o. Fiala, o. Čelustka, o. Arvaj a fr. Jozafat. Všichni i s o. ihumenem se dostavili na okresní soud. Pro lidi to byla ovšem trochu sensace, když před soudní síní čekalo pět mnichu. Každý ze svědku byl volán zvlášť, O. ihumen přez celí přelíčení soudní byl přítomen. Měli jsme též svého advokáta. Po výslechu svědku p. soudce přečetl výrok, že totiž P. Metoděj Trčka je od obžaloby osvobozený. I v úřadě státního zastupitelstva uznali že obžaloba neobsahuje žádný protistátní čin.“

Druhýkrát bol postavený pred Štátny súd v Bratislave 12. apríla 1952. Hlavné verejné pojednávanie proti Metodovi Dominikovi Trčkovi viedol predseda senátu Pavol Korbuly. Členmi senátu boli dvaja sudcovia z povolania: Dr. Štefan Breier a Jozef Pavelka a dvaja sudcovia z ľudu Jozef Jankovič a František Červenka a zapisovateľkou bola Oľga Ambrózová. Predseda senátu o 1300 hod. otvoril pojednávanie. Po ňom prokurátor Dr. Pavel Winter predniesol obžalobu. Obvinil o. Metoda zo „zločinov“, velezrady a vyzvedačstva, pričom použil “staré známe metódy a dobre zaberajúce argumenty“ teda snahu o štátny vojenský prevrat a nastolenie kapitalizmu, spoluprácu a pomoc banderovcom, šírenie ilegálnych dokumentov, špionáž pre Vatikán, a to s cieľom, aby predstavil obžalovaného ako nebezpečného zločinca. Hoci tieto obvinenia boli vykonštruované v hlavách vyšetrovateľov slúžiacich komunistickému režimu, od 1948 roku pre nich bolo v desiatkach politických procesov odsúdených stovky nevinných ľudí. Podľa formulácií v obžalobe je zjavné, že aj o. Metod sa stal obeťou propagandy. Bol zaradený do skupiny nepriateľov štátu, ktorých bolo potrebné za každú cenu zničiť a tak dať odstrašujúci príklad tým, ktorí by sa skutočne pokúšali zvrhnúť komunistický režim. Podľa intencií vyšetrovateľov sa mal stať spolupracovníkom vladyku, baziliána Pavla Gojdiča, odsúdeného v procese s biskupmi a redemptoristu o. Jána Mastiliaka odsúdeného v tzv. Monsterprocese s desiatimi vybranými rehoľníkmi, čo prokurátor náležite zdôraznil. Spojitosť s týmito dvoma osobami mala pravdepodobne navodiť dojem nebezpečnosti tak obžalovaného ako aj „trestnej činnosti“, ktorú prevádzal. Napojenosť na cirkevnú hierarchiu a jej “špiónov“, ktorí odovzdávali tajné informácie nepriateľom štátu, teda Vatikánu, pomáhala dotvoriť dojem nebezpečnosti celej skupiny a nevyhnutnosť jej likvidácie.

Trčka na svoju obhajobu povedal, že sa necíti byť vinný z trestných činov, z ktorých bol obžalovaný, pretože ako rehoľník mal zakázané miešať sa do politických vecí. Viackrát dostal otázku, prečo sa jeho výpoveď nezhoduje so zápisnicami spísanými počas vyšetrovania na Štátnej bezpečnosti. Ako odpoveď uviedol, že jeho výpovede sú hodne skreslené, že on tak nevypovedal a zápisnicu preto podpísal, lebo bol na samotke. Pastiersky list vladyku Gojdiča síce odovzdal jednému kňazovi, ale nevedel že tento list je závadný, teda zakázaný komunistickým režimom. Ani v korešpondencii s redemptoristami o. Mastiliakom a p. Suchomelom žiadne protištátne informácie neposielal, pretože tvrdil, že to čo napísal bolo také štátne tajomstvo, o ktorom všetci ľudia v Michalovciach rozprávali, takže ja som vôbec nemyslel, že týmto sa dopúšťam nejakého trestného činu. Po obhajobe nasledovalo dokazovanie trestnej činnosti, kde prokurátor prečítal niektoré state z výpovede a z rozsudku vladyku Gojdiča OSBM a potom mali záverečné slovo prokurátor, obhajca a obžalovaný.

Po 20 minútovej porade senát Štátneho súdu jednohlasne schválil rozsudok vo veci obvineného Dominika Metoda Trčku. V rozsudku sa hovorilo že je vinný z trestných činov, z ktorých ho obviňoval prokurátor a trestá sa za to: Podľa § 1 ods. 2 zák.č.231/48 Sb. s ohľadom na ustanovenia § 18 Trz. a so zreteľom na ustanovenia §§ 96, 99 zák.čl.V/1878 s použitím § 91 zák.čl.V/1878 na 12 /dvanásť/ rokov odňatia slobody, ako trest hlavný. Ako vedľajšie tresty dostal peňažitý trest vo výške 20 000 korún, ktorý mohol byť po nezaplatení nahradený dvojmesačným väzením, konfiškáciu celého majetku a stratu občianskych práv na desať rokov. Vzhľadom na závažnosť a počet poľahčujúcich okolnosti Štátny súd obvinenému vymeral trest s použitím § 91 zák.čl.V/1878 a to blízko najnižšej výmery trestnej sadzby primerane jeho vine, pričom vzal do ohľadu nebezpečnosť osoby obvineného a ním spáchaného trestného činu pre spoločnosť, keďže v osobe obvineného ide o reakčného kňaza, ktorý sa dopustil dvoch ťažkých protištátnych trestných činov a preto súd je toho názoru, že uložený trest je potrebný k tomu, aby obvinenému bolo zabránené v ďalšej trestnej činnosti. Pojednávanie bolo skončené o 1415 hod. a o. Trčka bol odvedený späť do väzby.

Dva roky v internácii a vyšetrovacej väzbe, vykonštruované obvinenie i proces, rok v Ilave, päť rokov na Mírove, takmer rok v Leopoldove ho nezlomili. Napriek vysokému veku a rozmanitým chorobám, žiadna jeho žiadosť, či žiadosti jeho rodiny o amnestiu alebo skrátenie trestu neboli nikdy vypočuté. Jedna zo zamietnutých odpovedí bola zdôvodnená takto: „Výchovný účel trestu nebol doteraz dosiahnutý“. O. Metoda tieto slová určite boleli a znamenali, že aj naďalej musí zostať vo výkone nespravodlivého trestu. Pre nás sú však svedectvom, že roky utrpenia ho nezlomili, že sa nedal prevychovať komunistickým režimom a zostal verný hodnotám a zásadám, ktoré žil a hlásal. A za toto musel pykať.

Podľa svedectva redemptoristu o. Jána Mastiliaka, spoluväzňa z Leopoldova, sa o. Metod so svojim spoluväzňom z cely rozprával o tom, „ako sa za jeho detských čias oslavovali Vianoce v jeho rodisku na Valašsku a pritom tichúčko zaspieval aj krásne nápevy – koledy“. Dozorca tento „zločin“ hneď využil a o. Metoda udal na veliteľstve. O. Metod za trest putoval do korekcie, kde dostal zápal pľúc a vysoké horúčky. Ani na naliehanie ošetrujúceho lekára, MUDr. Antona Neuwirtha, ktorý bol taktiež politickým väzňom, veliteľstvo väznice chorého nepovolilo preložiť do väzenskej nemocnice. Jediným ústupkom bolo, že bol preložený do samotky, čo však už nezabránilo tomu, aby choroba nemala smrteľné následky. O. Dominik Metod Trčka zomrel 23. marca 1959, odpúšťajúc všetkým, ktorí mu spôsobili utrpenie a boli príčinou jeho smrti.

Bol pochovaný na väzenskom cintoríne v Leopoldove. Rodinní príslušníci chceli jeho telesné pozostatky previezť do rodného Frýdlantu, čo im však vtedajšie úrady nepovolili. Podarilo sa to až jeho spolubratom v októbri 1969. Jeho telo exhumovali, previezli do Topolian, kde bol 17. októbra pohreb, po ktorom ho pochovali na mestskom cintoríne v Michalovciach. Tam odpočívalo až do 17. septembra 2001, keď bolo znova exhumované, aby mohlo byť 10. novembra slávnostne uložené do sarkofágu bočného oltára v Chráme Sv. Ducha v Michalovciach.

V roku 1996 bol započatý proces zbierania materiálov o obetiach komunistického prenasledovania, ku ktorým boli pripočítaní aj redemptoristi o. Dominik Metod Trčka a o. Ján Mastiliak. Beatifikačný proces sa začal len v prípade o. Metoda. Po zakončení diecéznej a rímskej fázy beatifikačného procesu, bol koncom apríla 2001 pred pápežom Jánom Pavlom II. prečítaný dekrét, ktorým ho Cirkev uznala za mučeníka. Dňom blahorečenia sa stal 4. november 2001 a slávnosť sa uskutočnila v Ríme.

Táto udalosť je pre našu miestnu Cirkev možnosťou duchovnej obnovy a návratu k pravým kresťanským hodnotám, ktoré žili a hlásali naši pastieri vladyka Pavol Gojdič OSBM a vladyka Vasiľ Hopko za výdatnej pomoci miestneho kléru a rehoľníkov i rehoľníc pracujúcich a pôsobiacich v prešovskej eparchii. V otcovi Dominikovi Metodovi Trčkovi, protoihumenovi redemptoristov, mučeníkovi, naša miestna Cirkev dostane vzor kresťana, rehoľníka a kňaza, vzor, ktorý je hodný nasledovania. V ňom Cirkev vyzdvihne na oltár jeho osobné zásluhy, ale aj docení úsilie a prácu generácií misionárov redemptoristov a s nimi aj rehoľný život ako jednu z foriem kresťanského života. V ňom získavame nového patróna a ochrancu, ktorý sa bude prihovárať za Cirkev, za eparchie, za farnosti, za každého jedného z nás.

Metod, prešiel si utrpením, ktoré Ťa očistilo a zjednotilo s utrpením Ježiša Krista. Pomôž aj mne hriešnemu prijať svoj každodenný kríž a niesť ho na moju vlastnú Golgotu, aby som sa aj ja raz mohol tešiť so všetkými svätými i s Matkou Pána z prítomnosti Božej v Nebeskom Kráľovstve. Amen.

Atanáz, C.Ss.R.