Svedectvá pútnikov

Na púť k relikviám bl. Dominika Metoda Trčku som bol pozvaný otcom Miroslavom Bujdošom CSsR. Pozvanie som prijal, keďže mám rád pešie púte. Som rád, že ešte aj v dnešnej dobe ľudia putujú ako kedysi naši starí rodičia, a hoci sa to už vytráca, je dobre, že ešte niečo také je. Zároveň som si kládol otázku či to zvládnem, keďže to nebolo iba 5 či 10 km.

Pešia púť bola posila pre ducha, aj pre telo. Bol čas cestou premýšľať nad svojím životom a uvažovať nad tým, čo by som chcel zmeniť na svojom živote a pripodobniť sa svätosti bl. Metoda. Veľmi povzbudivé boli kázne v každej cerkvi, v ktorej sme sa zastavili, a trošku občerstvili. Všade nás prijali veľmi príjemní veriaci a ukázali, že cirkev je jedna veľká rodina. Keď sme dorazili do Michaloviec, okolo baziliky bol 3x obchod, ktorý sme robili z posledných síl. Po príchode do baziliky sme sa modlili k bl. Metodovi moleben. Potom nasledovala svätá liturgia, ktorou sme zavŕšili púť.

A teraz sa už zasa teším, kedy bude 26. august, aby som zasa mohol putovať k relikviam bl. Dominika Metoda Trčku.

Samuel, jún 2017

Na púť k relikviám blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku ma zavolala kamarátka. Spočiatku som ani nemal veľkú chuť ísť, no už keď som vyrazil do Nižného Hrabovca, bol som rád.

V piatok sme mali pekný program a prednášku, hru a chutné jedlo, a v noci sa nám dobre spalo.

Ráno po svätej liturgii sme vyrazili na cestu. Počas púte som sa modlil spolu s ľuďmi, aj osobné modlitby, aj som sa vyspovedal. Kráčalo sa super, a to aj napriek tomu, že som si myslel, že to ťažko zvládnem. Zastávky boli super. Pekné kázne otca Atanáza, pohostinní ľudia, ktorí nám pripravili veľa jedla a nápojov. Veľa energie sa dalo čerpať z úsmevu a pohostinnosti týchto ľudí, tak isto ako aj od spolupútnikov. Posledné kilometre boli pre mňa veľmi ťažké. Začala ma bolieť pravá noha a myslel som, že to nezvládnem. Modlil som sa a odovzdával to Ježišovi, tú bolesť, a obetoval som to aj na jeden úmysel. Blížil sa koniec pút a všetci sme boli šťastní a duchovne naplnení. K tej duchovnej naplnenosti veľmi pridala svätá liturgia, ktorú celebroval vladyka Milan Chautur. Po liturgii sme sa presunuli do kláštora redemptoristov. Sprcha tiež patrila medzi najkrajšie veci tohto dňa J Najedli sme sa, porozprávali a šli spať.

Ďakujem a chválim Boha za túto púť, za týchto ľudí, čo sa na nej zúčastnili a veľmi sa teším na ďalší ročník púte, na budúci rok.

Martin, september 2016

Minulý rok som sa zúčastnila na pešej púti prvýkrát. Bola som účastná pochodu so svojou rodinkou, síce len od Topolian, nakoľko sme so sebou vzali aj malých vnúčikov. Bola to pre nás skúška a odvaha prejsť peši zopár kilometrov s nimi, ale aj veľká pocta kráčať s pútnikmi k relikviám blahoslaveného Dominika Metoda Trčku do našej baziliky. Osobne ma táto púť duchovne veľmi posilnila, bol priestor na to, aby si človek uvedomil svoje poslanie tu na zemi, aby popremýšľal nad tým, čo mu život dal, čím si prešiel, čo chce zmeniť a dať si svoj cieľ do budúcna. Bol to požehnaný čas pre mňa a aj pre moju pútujúcu rodinku. Tento rok sa znovu k pochodu pripojíme v Topoľanoch aj s najmenšími účastníkmi, mojimi vnúčikmi. Veď " sme kľúčový".

Mária, august 2016

Minulý rok som bola po prvýkrát na pešej púti. Bol to pre mňa krásny a požehnaný čas. Pri putovaní sme vytvárali krásne spoločenstvo. Veľkým obohatením boli aj katechézy, ktoré sme si mohli vypočuť v každom chráme. Popri kráčaní som mohla počúvať svoje srdce, čo mi chce Pán Ježiš povedať. Putovanie k relikviám bl. mučeníka Dominika Metoda Trčku prinieslo mne aj celej mojej rodine zvláštne požehnanie. Púť môžeš obetovať za seba, za blízkych, ktorí sú ďaleko od Boha, za chorých, ktorí by radi šli a nemôžu. Môže to byť čokoľvek. Tak neváhaj a príď, lebo SI KĽÚČOVÝ!!!!

Janka, august 2016