Svedectvá pútnikov

Mňa na púti zaujala jednota v speve, ale aj množstvo mladých na ceste, mládežníčke piesne, ako aj piesne z modlitebných kníh, ktoré sme počas putovania spievali. Určite treba spomenúť, že počas cesty sme sa tešili aj z pohostinných ľudí z dedín, cez ktoré sme prechádzali. Rovnako ma teší aj to, že som stretla pre mňa nových ľudí a to nielen z Trebišova. Mojím svedectvom je tiež to, že počas púte som necítila žiadnu bolesť a ani únavu. Aj keď o deň, dva po púti prišla svalovica, to však bolo iba známkou toho, že organizmus si zvykol a chýba mu to.

Pozývam ťa na pešiu púť, určite neoľutuješ, a v kruhu svojich známych budeš mať plno nových kamošov, kamošiek a usmiatych ľudí.

 

Domča, august 2015

Keď som sa dopočul o púti prvý krát, veľmi som sa potešil, že mám možnosť ísť. Mamka často spomínala, ako išli do Levoče a mne sa to páčilo. Niekoľko ľudí sa vyberie niekam s námahou a obetou len kvôli tomu, aby sa pomodlili na mieste o niečo výnimočnejšom alebo pri niekom, kto položil svoj život za Krista a jeho cirkev, ako aj bl. Dominik Metod Trčka. A keďže Levoču mám o čosi ďalej, veľmi ma potešilo, keď som mohol ísť na niečo také. Vždy si dám nejaký svoj úmysel, za ktorý obetujem tú svoju námahu, a kráčam pre ten úmysel, a aj pre Krista. Je to také pekné. Síce únavné, naozaj niekedy sa už nechce, ale nie je to dlhé, dá sa to zvládnuť. Proste viem, že keď pôjdem a pomodlím sa, nič nestratím, a ten úmysel bude určite vypočutý, a každá spomenutá modlitba tiež. Preto, ak mi do toho nič neskočí, pôjdem aj tento rok. Vždy sa je začo alebo za koho modliť.

 

Dávid, august 2015

Keď som začala uvažovať o tom, aké svedectvo vôbec podať, tak som si spomenula, ako prebiehali pre mňa oba ročníky pešej púte. Boh mi totiž doprial zúčastniť sa tak prvého, ako aj druhého ročníka. Ak mám povedať pravdu, oba ročníky boli niečím náročne a obtiažne, po oboch nasledovala niekoľko hodinová, ba až dňová ,,polámanosť“ tela. No napriek tomu som rada, že som sa mohla zúčastniť oboch ročníkov. Keď viem, že sa niekde koná dobrá akcia, ktorá má v sebe silnú myšlienku, snažím sa osloviť aj moje okolie, známych, rodinu a priateľov, a tak tomu bolo aj pred pešou púťou. Pamätám si však minuloročnú reakciu môjho známeho, keď som mu o tom povedala, tak sa na mňa pozrel a s údivom mi odpovedal: ,,No, ja mám len jeden pár nôh a do Michaloviec peši nejdem.“ V tom okamihu som i ja začala zvažovať, či to nepreháňam, či sa nemám stopnúť, či pozvanie na takúto akciu vôbec má zmysel. Súčasnosť nám naozaj podáva také množstvo výdobytkov, ktoré nám slúžia na prospech, že nemusíme ako kedysi ísť peši do Michaloviec. To slovíčko nemusíme je príznačné, pretože to nie je naša povinnosť. Ale ako často sa potom stávame otrokmi tých výdobytkov, ako často zabúdame na skutočný zmysel nášho života. Snažíme sa vždy vyberať tú najľahšiu cestu, ale ona nemusí byť stále tou najsprávnejšou.

Pri prvom, aj druhom ročníku púte o. Atanáz hovoril v rôznych príhovoroch o tom, že možno pri prechode cez dediny nás ľudia budú vnímať ako bláznov. Kráčajúcich, modliacich sa a spevom oslavujúcich bláznov pre Boha. Ale často krát je tým bláznom aj Boh. Pretože z jeho milosti je nám poskytnutých toľko príležitostí pre zmenu nášho života, pre zmenu nášho smerovania, pričom jednou z týchto možností je aj celodenná pešia púť do baziliky v Michalovciach. V ten deň si poviem: „Bože ja dnes budem aspoň raz bláznom pre teba, lebo ty si tak často bláznom pre mňa. Keď mi dávaš toľko príležitosti na to, aby som napravila svoj život.“

Pri písaní svojej bakalárskej práce som sa stretla s viacerými ľuďmi, ktorí mi poskytli rôzne svedectvá, rady, či slová. V tom čase som sa rozprávala aj s istým redemptoristom, ktorý mi mimo iné povedal, že my máme milosť mať na území Gréckokatolíckej cirkvi na Slovenku a zvlášť v oblasti východného Slovenska troch blahoslavených, a ako to vieme využiť? Osoby týchto troch blahoslavených neboli povýšené pre pozdvihnutie svojho mena, ale pre nás, aby nám pomohli a o ich pomoci svedčia ľudia.

Keď si chceme vybrať nejaký paušál, tak v súčasnosti nám vedia vyskladať rôzne balíky, ktoré sú prispôsobené tomu, čo je pre nás potrebné. Aj pešia púť nám môže poskytnúť presne takýto životný balík vecí, ktoré sú pre nás potrebné.

Jana, 2015